Bozk na rozlúčku - 1. Sen, ktorý sa nikdy nesplní

14. 1. 1960

Opäť som videla tú krásnu tvár. Tvár, ktorú v skutočnom živote nikdy neuvidím. Postavila som sa a kráčala za ňou. Keď som sa jej prizrela bližšie, zbadala som na jej anjelskej tvári záblesk veľkého smútku a z oka sa jej vykotúľala osamelá slza.

,,Prečo plačeš?“ chcela som sa jej spýtať.

Moje ústa ma však nechceli poslúchnuť. Nevyšiel z nich ani len najmenší náznak nejakého zvuku. Les, cez ktorý sme kráčali som poznala lepšie ako vlastnú  dlaň. Každý deň som cezeň cválala na mojej kobyle. Každý deň, keď mi v hlave znela jediná otázka. Otázka, ktorá ma trápila od jak živa...

Boli sme si  tak blízko, že som mohla natiahnuť ruku a dotknúť sa tej jej. No ani moja ruka ma nechcela poslúchať. Keď som sa pozrela okolo seba zistila som, že sme na cintoríne. Bol tam len jeden jediný hrob. Patril tej žene s anjelskou tvárou. Na kameni bolo jej meno a dva dátumy. Ten druhý dátum ma pichol pri srdci ako ten najostrejší tŕň. Bol to dátum môjho narodenia. Znovu som sa pozrela do jej krásnej tváre. Opätovala mi pohľad a usmiala sa na mňa. Bol to ten najkrajší úsmev na svete. Úsmev, ktorý vás zohreje priamo pri srdci. To moje srdce však nikdy nezohreje. Vtedy podišla ku mne a pomaly sa nadýchla. V očakávaní som zatajila dych a ona prehovorila sladkým hlasom.

,,Všetko najlepšie k narodeninám, moja malá Lillian. Kvôli mne sa nemusíš trápiť.“

Povedala a v tej chvíli zmizla.

,,Neopúšťaj ma mama!!!“ zvolala som s plačom do prázdnej izby.

V tej chvíli vbehla do izby Berty. Mohla som si myslieť, že bude za dverami už zvykla na moje zlé sny, ktoré sa opakovali v rovnakom čase. Čase mojich narodenín.

,,Neplač dieťa moje, bol to len sen.“ Tíšila ma láskavým hlasom. Hodila som sa jej okolo krku no plač neprestával.

,,Prečo sa to muselo stať?“ opýtala som sa jej.

,,Všetko má zmysel, dieťa moje, aj smrť tvojej matky, no my ho nevidíme. Tým sa ty ale nesmieš trápiť!“

Povedala a znovu sa usmiala. Pobozkala ma na líce a odišla z mojej izby. Opäť som si ľahla a vtom na mňa doľahlo, čo ma zajtra čaká. Opakuje sa to každý rok. Moje narodeniny - najhorší deň v roku. Deň, v ktorom prežívam obrovskú bolesť, no musím sa usmievať na všetkých hostí. Ocko každý rok zvolá všetkých šľachticov a ich rodiny z celého Anglicka. Viem, že to robí preto, aby sme nemuseli myslieť na mamu. Veľmi ma bolí keď vidím ako sa snaží...

Trpko som sa usmiala a vyskočila z postele. Rýchlo som si obliekla šaty na jazdenie a ponáhľala sa do stajne osedlať Fay. Je to biela kobyla s čiernou hviezdicou. Dostala som ju ako darček k mojim štvrtým narodeninám. Bola to láska na prvý pohľad, ako stále hovorí ocko. Prikázal nášmu paholkovi Harrymu aby ma naučil jazdiť. Harry bol ten najlepší učiteľ na svete. Postupom času som v lese trávila viac času ako na zámku. Ako som spomínala ocitla som sa pri krásnom jazierku. Objavila som ho pri mojich zvyčajných potulkách lesom. Je obklopené stromami a slnečné lúče sa odrážajú od jeho hladiny. Opäť ma prekvapilo, že jazierko nikdy nezamŕza. Priviazala som Fay k stromu a sadla si na veľký kameň. Ako som pozorovala okraj lesa moja myseľ zablúdila ku snu, ktorý ma prebudil. Ten sa mi sníva od kedy sa pamätám. Tá prekrásna tvár patrí mojej matke.

Mama...Mama, ktorá ma nikdy nepohladí. Mama, ktorej hlas nikdy nezačujem. Z oka sa mi vykotúľala horúca slza. To ona dala priechod všetkým mojím pocitom. Pocitom, ktoré sa slovami ani nedajú opísať.

Predovšetkým je to obrovská bolesť. Bolesť z toho, že keby som sa nenarodila tak moja mama mohla ešte žiť...

Toto sa nikdy neskončí. Kým budem dýchať, vždy sa budem obviňovať za jej smrť.

Vždy ma pichne pri srdci, keď zbadám ten tieň obrovskej bolesti a smútku v otcových očiach. Veľmi dobre viem, že keď sa na mňa pozerá tak vidí svoju milovanú Elizabeth. Edward tvrdí, že ocko ma z ničoho neobviňuje. Ja však veľmi dobre viem, že v hĺbke svojho srdca cíti, že je to len a len moja vina. Ocko vždy hovorí, že som ako mamin odraz v zrkadle. Ale ako môže byť tvár vrahyne odrazom tej krásnej tváre z môjho sna.

Ako som tam sedela a plakala, ozval sa za mnou ten najkrajší hlas, aký som kedy počula.