Bozk na rozlúčku - 3. Láska neexistuje alebo žeby predsa?

Rýchlo som sa rozbehla za ním. Dobehla som ho až na schodoch vedúcim k vstupnej bráne.

 

,,No tak Edward, hovorila som s otcom, nevyzerá, že by proti nim niečo mal."

 

,,Náš otec možno nie, ale nemôžeš vedieť aký názor majú oni o nás." Povedal a pokrútil hlavou.

 

,,Ale on bol veľmi milý a povedal, že mám krásne meno."

 

,,Ty si sa naozaj zbláznila Lillian?! Povedala si mu ako sa voláš?!"

 

Toto bolo to posledné čo som od neho kedykoľvek čakala, že mi povie. Nevydržala som to a rozplakala som sa.

 

,,Nebuď taký zlý Edward! Nie som až taká hlúpa, povedala som mu len svoje prostredné meno, nič viac a nič menej."

 

,,Prepáč, nemusel som na tebe až tak vybehnúť. No aj tak si nemyslím, že je to dobrý nápad Lily. Je to nebezpečné. No taak, prestaň plakať." Zotrel mi slzy z tváre.

 

,,Vieš, že s tým nebudem súhlasiť, však?" spýtala som sa ho cestou ku stajniam. Jeho odpovede som sa nedočkala.

 

Kto mlčí, ten svedčí, pomyslela som si a vysadla na Fay. Namierila som Fay k zámku Oldmannovcov.

 

Ako som išla cez les, rozmýšľala som o našom stretnutí. Vôbec nevyzeral nebezpečne. Vyzeral ako anjel. Zrazu som sa ocitla pri ich zámku. Bola to vysoká stavba, ktorá vyzerala tak trochu strašidelne.

 

V tom vyšiel von Robert s otcom. Jeho otec bol vysoký a svalnatý muž a vyzeral priam hrozivo. O niečom sa rozprávali, keď zrazu jeho otec začal kričať:

 

,,Do čerta Robert, nerobíš nič iné len sedíš na tom prekliatom koni. Mal by sa zaujímať o zámok a nie len o to idiotské zviera. Ja v tvojom veku..."

 

,,Áno otec ty v mojom veku si sa už usiloval získať trón. No ja mám iné ambície. Chcem sa oženiť, mať milujúcu ženu a kopec krásnych detí."

 

,,Pche láska...tá vôbec na tomto svete neexistuje. Pozri sa na mňa a svoju matku."

 

,,Ty a matka...to je niečo iné. Okrem toho dnes som stretol pri jednom jazere krásne dievča. Vyzerala ako vodná víla. Sedela na kameni a plakala..."

 

To snáď nie je pravda, veď on hovorí o mne. Pomyslela som si šokovane. Na nešťastie práve v tej chvíli Fay stupila na hŕbu starých halúz a tie sa polámali. V tej chvíli sa Robert pozrel za praskajúcim zvukom a naše pohľady sa stretli.

 

Keď ma zbadal rýchlo vysadol na svojho koňa a rozbehol sa za mnou. No keďže som bola popredu a les som poznala lepšie ako vlastnú dlaň, Robert nemal šancu dobehnúť ma.

Rýchlo som vbehla do stajní a ponáhľala sa do svojej izby. Tam ma už čakala Berty.

 

,,Toto je snáď zlý sen. Celý deň si v lese. Privedieš ma do hrobu." Karhala ma a zúrivo mi česala vlasy.

 

 

,,Neboj sa Berty zajtra zo zámku ani nevystrčím nohu."

 

,,To by som ti ani neradila. Musím ťa prichystať na oslavu. Bude to udalosť roka."

 

,,Ako pre koho," zamrmlala som, no Berty ma našťastie nepočula.

 

,,Tak a teraz si choď ľahnúť, zajtra musíš byť vyspinkaná." Pobozkala ma na čelo a odišla z izby.

 

Keď som si ľahla do postele, rozmýšľala som o rozhovore medzi Robertom a jeho otcom. Nevyzeralo, to že by spolu nejak dobre vychádzali. Rada by som videla jeho matku. Jeho otec sa o nej nevyjadril veľmi pekne. A vtedy keď sa nám stretli pohľady a potom sa za mnou rozbehol. Hovoril, že som vyzerala ako vodná víla. Ja som mu však povedala, že nemám peknú tvár. Prečo to teda povedal??? To mi vŕtalo v hlave. Ako som nad tým rozmýšľala upadla som do milosrdného spánku.

 

Aj túto noc som mala sen. Nebola v ňom však moja mama. Bol tam môj anjelský nepriateľ. Sledoval ma v lese no tento krát ma už dobiehal. Zrýchlila som no Fay sa potkla a ja som spadla do machu. Zastal, zosadol z koňa a podišiel ku mne. Chystal sa ma zdvihnúť zo zeme...

 

V tej chvíli mnou zatriasla Berty.

 

,,No tak vstávaj Lillian, musíš sa okúpať!" vyháňala ma z postele.

 

Neochotne som vstala a vliezla do vene naplnenej teplou vodou. Pomaly som zaspávala a cítila ako mi Berty mydlí telo.

 

,,Si taká krásna My lady, krajšieho dievčaťa ako ty na svete niet."

 

Jej hlas mi znel ako uspávanka a ja som sa mu podvolila. Chcela som aby sa môj sen dokončil. Nevidela som však vôbec nič. Po chvíli som to vzdala a otvorila oči.

 

 Teraz mi Berty umývala vlasy. Práve, keď končila doniesla Anne do izby šaty. Náhle som pocítila nutkanie pozrieť sa ako vyzerajú. Chcela som sa postaviť, no Berty ma vtlačila naspäť do vane.

 

,,Vydrž chvíľu, už končím," povedala a opláchla mi vlasy. ,,Teraz sa postav!"

 

Rýchlo som sa postavila a Berty ma zabalila do obrovského uteráka. Potom so mnou prešla k toaletnému stolíku a začala mi jemne rozčesávať vlasy. Tie mi siahali až po pás. Edward vždy hovorí, že vyzerajú ako mliečna čokoláda. No mám aj červené pramene. Pri pomyslení na môjho staršieho brata som sa usmiala.

 

 Hoci je nami dvojročný vekový rozdiel mám ho veľmi rada. Je to môj najlepší priateľ. Keď sme boli malí, ľudia vravievali, že vyzeráme ako dvojičky. Trávievali sme spolu celé dni. Jediné čo nemáme spoločné je láska ku koňom. Edwardovi ešte aj teraz naháňajú strach. Aj keď nahlas to nikdy nepovie, vidím to v jeho očiach. Keď mal päť rokov, kopol ho starý otcov kôň. Hneď po tejto udalosti ho dal otec utratiť. Povedal, že nepotrebuje zviera, ktoré útočí na jeho dieťa. Preto ma teraz Edward len málo kedy sprevádza po potulkách lesom.

 

 

Práve keď mi Berty začala kefovať vlasy (pozn.: staré známe aby boli lesklé stokrát prečesať) vošiel do izby ocko a niečo držal za chrbtom. Keďže to niečo držal vo svojich veľkých rukách, nevedela som rozoznať čo to je.

 

V tej chvíli sa ozval tichý štekot a a z ockových rúk vybehlo to najkrajšie šteniatko aké som kedy videla. Malo farbu čerstvo napadnutého snehu a malinké telíčko mu zdobili čokoládové fľaky. Tie boli aj okolo očiek.

 

,,Všetko najlepšie k narodeninám, anjelik!" zvolal ocko a ja som sa mu hodila do pripraveného náručia.

 

,,Je to ten najkrajší darček, aký si mi mohol dnes dať. Ďakujem ocko."

 

,,Nie je zač zlatko, tebe a tvojmu bratovi by som zniesol aj modré z neba, ak by to bolo možné."

 

,,Mne stačí, že ma máš rád ocko," povedala som trasľavým hlasom.

 

,,Za teba a tvojho brata by som dal aj vlastný život. Spravím všetko, čo bude v mojich silách anjelik. Ale dnes máš predsa narodeniny, nesmieš sa trápiť. Teraz mi povedz ako sa bude to šteniatko volať."

 

Chvíľu som premýšľala a povedala som:

 

„Corry...áno bude sa volať Corry." Pokývala som spokojne hlavou.

 

,,Ehm...prepáčte lord Whitlock, ale musím vašu dcéru pripraviť na oslavu." Prerušila nás Berty.

 

,,To je v poriadku Berty, už som na odchode. Tvoja mama by bola na teba hrdá." Povedal a s tieňom v očiach ma pobozkal ma do vlasov a odišiel z izby.

 

,,Poď Lillian, musíš si vyskúšať šaty, aby sme ich prípadne mohli upraviť." Povedala Berty a v rukách niesla nádherné šaty.

 

Boli bielej, slabo krémovej farby a vyšívané perlami. Vpredu mali srdcovitý výstrih. Boli to najkrajšie šaty na svete. Keď mi ich Berty obliekla takmer som odpadla. Zvýrazňovali každú krivku môjho tela. Ako som sa začala červenať, Berty sa začala smiať.

 

,,Ale no tak Lillian, nemáš sa za čo hanbiť. Tvoju postavu by ti mohla závidieť aj sama kráľovná." Znova mi ich vyzliekla a pobrala sa z izby. ,, O dve hodiny sa vrátim, neopováž sa dovtedy ani len vystrčiť nohu z tejto izby. Rozumieš mi ?!"

Práve keď odchádzala vošla so izby slúžka s raňajkami, lepšie povedané s obedom. V pätách jej kráčal Edward.

 

,,Všetko najlepšie k narodeninám sestrička!" zvolal vo dverách so širokánskym úsmevom.

,,Niečo som ti priniesol." Povedal a podišiel ku mne, do rúk mi položil saténovú škatuľku.

 

Keď ju otvoril v údive som vyvalila oči.

 

,,Edward, ten je nádherný!" zvolala som a hodila sa mu okolo krku.

 

,,Som rád, že sa ti páči. Pozri sa na druhú stranu."

 

Rýchlo som ho otočila a prečítala vyrytý nápis Lillian navždy s láskou brat Edward.

 

,,To je nádhera Edward. Ďakujem!" pobozkala som ho na líce.

 

Pohľad mu zaletel na moju posteľ, kde spokojne ležal Corry.

 

,,A toto má byť čo?" spýtal sa so smiechom a podišiel ku fľakatému klbku.

 

,,Toto je darček od ocka," nasadila som oficiálny tón. ,, Lord Edward dovoľte aby som vám predstavila môjho nového psíka Corryho."

 

,,Veľmi na teší Corry!" potriasol mu Edward malinkou labkou....

 

Presne o dve hodiny vošla do izby Berty a vyhodila Edwarda za dvere.

 

Učesala mi vlasy a teraz mi padali vo voľných vlnkách na chrbát. Na vrchu boli zapletené do vrkôčika. Zvyšok bol rozpustený. Potom mi obliekla šaty a na ruky mi natiahla biele rukavice, ktoré siahali až po lakte. Na koniec som si obula biele lodičky a do izby vošla zadychčaná slúžka. Za ňou kráčal slávnostne oblečený Edward.

 

,,My lady, hostia už prichádzajú." Vysypala zo seba a odišla z izby.

 

,,Teda sestrička vyzeráš úchvatne," premeral si ma kritickým pohľadom od hlavy po päty. Chytil ma za lakeť a vyšli sme na chodbu.